Zraková záťaž v pracovnom prostredí

Aké sú prejavy a dopady zrakovej záťaže zamestnancov ?

Naša legislatíva uvádza, že zrakové ťažkosti sú:

1. Spojené so zrakovým orgánom (tlak v očiach, pálenie očí, podráždenie, začervenané oči, slzenie očí),
2. Vizuálne, spojené so zmenami vo vnímaní (mihanie pred očami, rozmazané videnie, dvojité videnie, pocit zníženej citlivosti zraku),
3. Nešpecifické, spojené s psychickou nepohodou (bolesti hlavy zo zrakovej námahy), pocit nepohody pri umelom osvetlení, potreba prerušiť prácu a pozrieť sa do voľného priestoru a podobne,
4. Celkové – zraková únava, malátnosť (§2 ods. 2 písm. f vyššie uvedenej vyhlášky č. 542/2007 Z. z.).

Negatívny vplyv pôsobenia zrakovej záťaže sa prejavuje napr. neurotickými príznakmi, alebo psychosomatickými ochoreniami v dôsledku psychickej pracovnej záťaže. Dôsledkom psychickej záťaže môže byť tiež únava, a to buď telesná alebo duševná. Podstatné je si tiež uvedomiť, že so zrakovými ťažkosťami, ktoré môžu po skončení práce s PC vymiznúť súvisia celkové zdravotné ťažkosti, ako sú bolesti hlavy, chrbtice, horných končatín a tieto ťažkosti môžu prejsť do chronicity. Všetky tieto prejavy zrakovej záťaže sa v konečnom dôsledku môžu odraziť a často sa aj odrážajú na zdravotnom stave zamestnanca a tým aj na jeho pracovnom výkone – na jeho efektivite, nehovoriac o tom, že zdravotné ťažkosti si často vyžadujú vyšetrenia u špecialistov ako aj rôzne dlhé trvanie práceneschopnosti.

Aké sú povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu ku zrakovej záťaži zamestnancov ?

Podľa Európskej Agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je zraková únava, alebo syndróm počítačového videnia najčastejším problémom zamestnancov vykonávajúcich administratívnu prácu. Negatívne konzekvencie zrakovej záťaže sú známe, preto legislatíva SR ustanovuje v § 30 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre zamestnávateľa povinnosť zabezpečiť hodnotenie zrakovej záťaže pri práci. Vykonáva sa to nepriamo prostredníctvom charakteristík práce a pracovného prostredia z hľadiska zrakovej senzorickej záťaže pri práci a subjektívnej odozvy zamestnanca na zrakovú záťaž.

A na záver pár odporúčaní ako zrakovej záťaži predísť:

• Správne osvetlenie pracovného miesta – fyziologické videnie je pomerne komplikovaný jav, ktorého opis nie je predmetom tohto článku, avšak podstatným poznatkom je, že správne vnímanie je významne ovplyvňované spektrálnym zložením svetla a dokonalé farebné vnímanie umožňuje len denné svetlo. Pre správne rozoznávanie farieb je preto potrebné osvetlenie blízke spektrálnemu zloženiu denného svetla a vysoká svetelnosť pracovného miesta. Miestnosť, v ktorej sa s pracuje s obrazovkou PC by však nemala byť „preosvetlená“.
• Ergonómia pracovného miesta– pri práci by človek mal sedieť v priateľnej, pohodlnej vzdialenosti od monitora počítača tak, aby mohol pohodlne čítať (cca 60 cm, min. 50 cm a max.90 cm) – s hlavou a telom v vzpriamenej pozícii s možnosťou oprieť si chrbát. Pohodlnejšej práci tiež napomôže ergonomický nábytok, klávesnica a podložka pod myš.
• Vyhnúť sa oslneniu – zdrojom oslnenia môžu byť priamo svetelné zdroje, alebo ich odrazy od rôznych povrchov. Z toho dôvodu je rozumné používať tienidlá, clony, filtre, špeciálne optické systémy, nepriame osvetlenie, antireflexné úpravy povrchov, polarizáciu svetla atď.
• Správne nastavenie jasu a kontrastu monitoru – farba a veľkosť písma má odpovedať individuálnym potrebám každého zamestnanca, aby pri čítaní nadmerne nenamáhal svoj zrak. Platí však pravidlo, že čierny text na bielom pozadí je pre zrak najmenej rušivým elementom, ktorý oči zaťažuje najmenej.
• Pravidlo 20-20-20 – Americká optometrická asociácia uvádza pravidlo, že každých 20 minút pri práci s počítačom by si človek mal dať oddych 20 sekúnd a sledovať nejaký predmet vzdialený 20 stôp (1 stopa=25-34 cm).
• Prestávky v práci – práca spojená s trvalým sledovaním obrazovky by nemala trvať viac ako 6 hodín za pracovnú zmenu. Po každej hodine práce sa odporúča zaradiť 5-10 minútovú prestávku alebo po 2 hodinách práce 10 minútovú prestávku, počas ktorej by sa mali zamestnanci pohybovať po pracovisku, príp. si zacvičiť.
• Pravidelne a vedome žmurkať – a tak predísť vysychaniu oka, odvrátením sa od obrazovky počítača a zameraním sa na vzdialenejší predmet a krúžiť po tom predmete dookola a tým precvičovať okohybné svaly.
• Pravidelná návšteva oftalmológa – optickú sústavu oka môžu zhoršovať vady pomôcok slúžiacich ku ochrane očí – t.j. napr. používanie okuliarov s nepresnými dioptriami, preto pravidelná kontrola u oftalmológa je významný primárno-preventívnym opatrením. Pravidelnosť a frekvencia očných prehliadok závisí od veku, refrakčnej chyby, očných ochorení, ďalších pridružených ochorení, pracovného zaradenia atď, avšak každý zdravý človek po 40-tom roku života by mal absolvovať odborné očné vyšetrenie každé  dva až tri roky.
• Pravidelná údržba osvetľovacích otvorov, telies na vnútorných plôch – denné osvetlenie a jeho dostatok/nedostatok je výrazne ovplyvňovaný údržbou osvetľovacích otvorov, telies a vnútorných plôch. Preto čistenie okien/iných osvetľovacích otvorov má byť vykonané aspoň raz za 6 mesiacov a v prevádzkach (priestoroch) so silným znečistením aspoň raz za 3 mesiace. Tmavé a zanedbané stropy a steny zmenšujú vnútornú odrazenú zložku svetla a preto je podstatné ich opatrovať novým náterom aspoň raz za 2 roky, prípadne v priestoroch s menším znečistením aspoň raz za 5 rokov.